S Turkami zlepšíme vzťahy, sľubuje po voľbách Európa

Datum vydání publikace: 03.11.2015

Ankara – Zbližovanie sa s Európskou úniou, boj proti islamistom či vzťahy s Kurdmi. Aj to budú ostro sledované témy, ktorými bude v nasledujúcich štyroch rokoch zápasiť jednofarebná turecká vláda Strany spravodlivosti a rozvoja. Práve tábor autoritatívneho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana suverénne zvíťazil v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách a získal dostatok mandátov na to, aby vládol v 80-miliónovej krajine sám.

Pomohli nacionalisti

Prieskumy i analytici predpokladali, že turecké voľby dopadnú rovnako ako tie júnové, po ktorých sa Erdoganovmu táboru nepodarilo zostaviť vládu. Deväťpercentný nárast zisku Strany spravodlivosti a rozvoja, ktorá je pri moci už 12 rokov, netipoval nikto.

Prezident Erdogan medzitým vyzval svet, aby rešpektoval výsledky volieb. „Vôľa národa prvého novembra ukázala, že si vyberá stabilitu,“ uviedol prezident v prvej povolebnej reakcii.

Je však víťazstvo vlády súčasného premiéra Ahmeda Davutogla naozaj známkou stability? „Záleží na tom, ako Strana spravodlivosti použije svoju moc, či demokratickými postupmi, alebo silou. Prvotné odkazy sú umiernené, v minulosti však strana oponentov odstraňovala, či už policajnou silou, súdne alebo ekonomicky,“ hovorí pre HN turecká analytička Pinar Elman z Poľského inštitútu pre medzinárodné záležitosti.

Tureckí predstavitelia sú pod drobnohľadom, najmä pokiaľ ide o zvládanie bezpečnostnej situácie krajiny. Mier ohrozuje stále sa zhoršujúci vzťah s Kurdmi, ale aj hrozby Islamského štátu. „Vládna strana za posledné mesiace stavila na to, že hrala na nacionalistickú nôtu, nie kurdskú. To jej vyhralo voľby. Vzťahy s Kurdmi sú už dosť zlé a zrejme sa budú zhoršovať,“ hovorí Tomáš Kaválek, odborník na Blízky východ a Turecko z českej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Pokiaľ podľa neho ide o Islamský štát, pre Turecko je to veľký problém. V krajine je totiž islamizmus rozšírený. Kým rozjazd zásahu Turecka proti Islamskému štátu bol dosť váhavý, teraz vidieť viacero zatýkacích akcií. „Keď sa však pozrieme na letecké útoky v Sýrii, bolo ich málo. Nedalo sa však čakať, že Strana spravodlivosti a rozvoja bude zasahovať pred voľbami. Erdogan má teraz voľby vyhraté a uvidíme, čo spraví,“ dodáva Kaválek.

Únia je spokojná

Napriek viacerým negatívnym reakciám svetových médií je s výsledkami volieb Európska únie spokojná. „EÚ bude s budúcou vládou spolupracovať, aby aj naďalej zlepšovala vzťahy s Tureckom,“ uviedla šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini.

Zástupcovia únie dali podľa expertov najavo záujem rokovať s Erdoganom už tým, že sa s ním pred voľbami stretli kvôli migrantom. „Zároveň pri návšteve Turecka nemecká kancelárka Angela Merkelová naznačila, že pripúšťa možnosť hovoriť o otvorení niektorých citlivých prístupových kapitol, akými sú súdna moc či ľudské práva,“ konštatuje Kaválek. Podľa neho však nie je kľúčový samotný vstup krajiny do únie, ale renomé Erdogana. Ten takto získava pozíciu politika, ktorého Európa prijíma a berie ako partnera.

Výsledky volieb sa odzrkadlili aj na ekonomických ukazovateľoch krajiny. Prvotné reakcie boli pozitívne. Akcie na burze aj líra zdvihli svoju hodnotu. V dlhšom meradle však Turecko ostáva jednou z najzraniteľnejších krajín rozvojových trhov. „Krajina potrebuje znižovať deficit a nalákať nových investorov. Na to však potrebuje vytvoriť politicky stabilné prostredie a garanciu súdnej nezaujatosti i slobody ekonomických inštitúcií. Musí tiež pracovať na vzťahoch so zahraničím, aby podporila export,“ uzatvára Elman.

Najprísnejší systém

Voľby sa 1. novembra konali po tom, ako sa Strane spravodlivosti a rozvoja, ktorá vyhrala už júnové voľby, nepodarilo zostaviť vládu. Volebný systém v Turecku je považovaný za najprísnejší na svete. Politická strana potrebuje získať minimálne 10 percent vo voľbách, aby mala právo na parlamentné mandáty. Ak sa jej to nepodarí a získa napríklad 40 miest, ale len 9,55 percenta, na mandáty stráca právo. Tie prepadnú silnejším stranám.

Erdogan a jeho človek

Recep Tayyip Erdogan pôsobil štyri roky ako starosta Istanbulu, 11 rokov bol na poste premiéra, vlani ho Turci v historicky prvých priamych voľbách zvolili za prezidenta. Často je obviňovaný z polarizovania národa tým, že neznesie akýkoľvek nesúhlas so svojou politikou a plánom premeniť krajinu na konzervatívnu moslimskú spoločnosť. Je zakladateľom vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja. Ahmed Davutoglu hrá v tureckej politike významnú úlohu už od roku 2003, keď sa Erdogan stal premiérom. Kedysi bol akademikom, známy je ako silný vyjednávač a stratég. Medzi rokmi 2003 a 2009 slúžil ako hlavný Erdoganov poradca. V rokoch 2009 až 2014 zastával post ministra zahraničných vecí. Od augusta minulého roka je lídrom Strany spravodlivosti a rozvoja a tureckým premiérom. Mnohí ho považujú za Erdoganovu figúrku. „Má veľmi obmedzenú moc, posledné slovo má Erdogan. Nepovedal by som však, že je len postavičkou. Je to veľmi schopný byrokrat,“ myslí si Kaválek.

Text vyšel v Hospodárských novinách dne 3.11.2015.

Jana Tutková


Vyhledávání

Kalendář akcí

« Leden 2018 »
Po Út St Čt So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        

Novinky e-mailem

Analytici AMO