Obama chce zlomiť Kima

Datum vydání publikace: 16.07.2015

BRATISLAVA – Atrament na zmluve šiestich veľmocí na čele so Spojenými štátmi o jadrovom programe s Iránom ešte poriadne neuschol a Biely dom sa už púšťa do prípravy ďalšej dohody, ktorá má svet zbaviť jadrovej hrozby. Spojené štáty chcú totiž obnoviť rokovania so Severnou Kóreou o jej jadrovom programe.

„Spojené štáty sú pripravené rokovať so Severnou Kóreou, ak tieto rozhovory budú vierohodné a presvedčivé, budú sa týkať celého jadrového programu a povedú k jadrovému odzbrojeniu,“ vyhlásil John Kirby, hovorca amerického rezortu diplomacie.

Dohoda odsúdená na neúspech

Spojené štáty sa pritom o dohodu o ukončení jadrového programu pokúšajú už dlhodobo. Problém je, že Pchjongjang na iniciatívy Západu reaguje príliš laxne. Práve to bude podľa odborníkov najväčší problém. „Severná Kórea už viackrát avizovala, že sa svojho atómového programu a jadrových zbraní nemieni vzdať,“ uviedol pre HN Michal Vodrážka z českej Asociácie pre medzinárodné otázky. Posledné šance na dohodu podľa neho existovali pred dvomi až tromi desaťročiami. K dohode by mohlo dôjsť jedine v ďalekej budúcnosti, ak by došlo k spojeniu Severnej a Južnej Kórey.

Politológovia vidia za Obamovou snahou aj politické pozadie. Pomaly sa totiž rozbieha boj o kreslo šéfa Bieleho domu a Obama chce svojim demokratom pomôcť. „Každý, kto by prišiel s nápadom odzbrojiť Severnú Kóreu, by na politickom poli uspel. Voliči by to vnímali pozitívne,“ tvrdí politológ Tomáš Koziak. Ten však zároveň poukazuje na rozdiely medzi Severnou Kóreou a Iránom. „Pchjongjang sa od sveta sám dištancuje. Irán sa chce svetu otvoriť. Preto sa dohoda s Teheránom podarila,“ mieni Koziak. Severná Kórea podľa neho svoj jadrový program využíva na to, aby svet zastrašovala.

Jadrový program napreduje

O rapídny rozvoj severokórejského jadrového programu sa postaral Kim Čong-il, otec súčasného vodcu krajiny Kim Čong-una. Prvú jadrovú skúšku krajina uskutočnila ešte v roku 2006. Jej dôsledkom boli sankcie zo strany medzinárodného spoločenstva. Druhá skúška prebehla v roku 2009 a tretia pred dvoma rokmi. „Predpokladá sa, že krajina má desiatky jadrových hlavíc. Uspeli aj v miniaturizácii hlavíc, aby ich mohli umiestniť na rakety stredného doletu,“ tvrdí Vodrážka.

Podľa neho je však ťažké určiť, či všetky hlavice a rakety skutočne fungujú, alebo sú určené na propagandistické ciele. Navyše, strely stredného doletu ešte v kombinácii so zminiaturizovanými hlavicami netestovali. Je preto otázne, či by štart rakety hlavice vôbec zvládli. „Raketa je pri ňom vystavená nadmernej záťaži a vibráciám, ktoré nemusí hlavica prežiť,“ uzatvára Vodrážka.


Ján Meľuch

Článek vyšel v Hospodárských novinách dne 16.7.2015.


Vyhledávání

Kalendář akcí

« Květen 2018 »
Po Út St Čt So Ne
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31      

Novinky e-mailem

Analytici AMO