Katalánci sa priblížili k samostatnosti

Datum vydání publikace: 29.09.2015

Bratislava – Madrid má problém. Po nedeľňajších regionálnych voľbách v Katalánsku sa jednota Španielska otriasa v základoch. Jasným víťazom volieb sa stali strany, ktoré podporujú odtrhnutie Katalánska od Španielska a vytvorenie nového štátu na mape Európy.

Líder separatistov Artur Mas, ktorého tábor získal väčšinu kresiel v 135-člennom parlamente, dal jasne najavo, čo pre neho znamená tento triumf. „Žiadame svet, aby uznal víťazstvo Katalánska a re špektoval vôľu jeho obyvateľov,“ vyjadril sa Mas, líder strany Junt pel sí (Spoločne za áno). Táto mladá strana, ktorá vznikla len v júli tohto roka, má za cieľ jediné – samostatnosť a nezávislosť od centrálnej španielskej vlády v Madride.

Kríza ústavy

Výhra vo voľbách je jedna vec. Ústava je však niečo iné a osamostatnenie Katalánska neumožňuje. Aspoň zatiaľ.

Proti samostatnosti najbohatšieho regiónu krajiny, ktorý každoročne prispieva 17 miliardami eur do štátnej kasy, je aj samotný španielsky premiér Mariano Rajoy. „Odtrhnutie je nezmysel. Som pripravený ho zablokovať aj súdnou cestou,“ uviedol pre štátne médiá.

S nezmyselnosťou odlúčenia Katalánska súhlasia aj politológovia. „Menšina nikdy nemôže rozhodnúť o osude celej krajiny. To by si obyvatelia Katalánska mali uvedomiť,“ povedala pre HN Karolina Hryniewiecka, odborníčka na Španielsko z Poľského inštitútu pre medzinárodné záležitosti.

Ústava, ktorá bráni osamostatneniu, sa však môže zmeniť. „Blížia sa decembrové parlamentné voľby a tie by mohli zmenu ústavy naštartovať,“ tvrdí pre HN Alba Ambrós, sociologička zo španielskeho think tanku Fride.

Tvrdí, že podľa najnovších predvolebných prieskumov sa v novej španielskej vláde určite vyskytne aj strana, ktorá reformu ústavy podporuje. „S podporou strán socialistov a radikálne ľavicovej strany Podemos by k reforme ústavy mohlo prísť. Je však málo pravdepodobné, že by zmena ústavy umožnila odlúčenie regiónu,“ tvrdí Ambrósová.

Stop členstvu v únii

Jednou z hrozieb, pred ktorou varujú odporcovia samostatnosti Katalánska, je aj ekonomický úpadok. „Región do štátneho rozpočtu viac prispieva, ako dodáva. Odčlenenie Barcelony by tak Madrid určite nepotešilo. Aj bez neho by však Španielsko dokázalo stáť na nohách,“ tvrdí Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.

Horšie by mohlo obstáť Katalánsko. „Osamostatnenie by znamenalo vylúčenie z Európskej únie a eurozóny. To by odstavilo región od európskych trhov a ekonomík. Katalánsko navyše veľa vyváža do zvyšku Španielska. Jeho odlúčením by sa tento export zastavil a vývoj Katalánska by sa spomalil,“ konštatuje Hryniewiecka.

Znovuprijatie do únie by však bolo teoreticky možné. „Katalánsko by však muselo o členstvo znovu požiadať.

Vzhľadom na to, že už teraz spĺňa ako časť Španielska niektoré kritériá na vstup, mohlo by byť prijaté v zrýchlenom konaní, ktoré by mohlo trvať pár mesiacov či rok. Otázne je, či by jeho vstup odobrili ostatné členské krajiny únie,“ tvrdí Ondřej Mocek, politológ z českej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Odchod môže byť precedens

Odborníci sa obávajú, že prípadné odlúčenie Katalánska od Španielska by mohlo povzbudiť aj ostatné regióny v štátoch Európy, ktoré sa dlhodobo snažia o osamostatnenie. Za podobnými tendenciami vidia nebezpečný precedens, ktorý by iné regióny naštartoval. „Katalánsko nie je jediným, kto by sa chcel od svojho veľkého brata osamostatniť. Mohli sme vidieť, ako sa o niečo podobné posnažia Baskovia v Španielsku, Škóti vo Veľkej Británií, či ďalšie separatistické regióny na Balkáne,“ tvrdí Alba Ambrós. Pri svojich snahách o samostatnosť by však takéto regióny pohoreli. „Buď by ich odstavili a neuznali jednotlivé vlády, alebo aj členské krajiny Európskej únie. Tak ako to doteraz možno vidieť napríklad v Kosove,“ tvrdí Ondřej Mocek.

Ján Meľuch

Komentář vyšel v Hospodárských novinách dne 29. září 2015.


Vyhledávání

Kalendář akcí

« Leden 2018 »
Po Út St Čt So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        

Novinky e-mailem

Analytici AMO