Blair: Vojna v Iraku pomohla islamistom

Datum vydání publikace: 27.10.2015

Londýn – „Za naše chyby a nepochopenie toho, čo nastane, keď odstránime režim, sa ospravedlňujem. Ale nemôžem sa ospravedlniť za to, že sme odstránili Husajna.“ Tak zneli slová bývalého britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý stál za nepopulárnym rozhodnutím, aby sa Británia pridala do vojny v Iraku. Hoci stále tvrdí, že je lepšie, že bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna odstránili, nepopiera, že nepripravenosť na následky mohla dopomôcť extrémistom z Islamského štátu získavať moc.

Reťazec udalostí

„Sú v tom náznaky pravdy,“ povedal Blair na dohady, že invázia do Iraku mohla podporiť Islamský štát. Zámienkou vojny, ktorú v roku 2002 začali Spojené štáty, bolo nájsť zbrane hromadného ničenia. Po deviatich rokoch bojov, desiatkach tisícov mŕtvych a prevrate režimu sa však domnienky nepotvrdili. „Ospravedlňujem sa za to, že informácie, ktoré sme dostali, boli nesprávne. Husajn síce vo veľkej miere použil voči svojim ľuďom a iným krajinám chemické zbrane, program však neexistoval v takej podobe, v akej sme si mysleli.“ Blair v rozhovore pre CNN uviedol, že on, ani ostatní, ktorí stáli za rozhodnutím zosadiť Husajna v roku 2003, sa nemôžu tváriť, že nenesú zodpovednosť za situáciu v roku 2015. Tvrdí však, že je ťažké odhadnúť vývin situácie, keďže podľa neho by Irak zasiahli udalosti arabskej jari a vyvolali by občiansku vojnu. „K občianskej vojne mohlo dôjsť, ale nemuselo, a otázkou je aj to, s akými výsledkami by sa skončila,“ myslí si bezpečnostný analytik Andor Šándor.

Otázka podpory extrémizmu vojenskou intervenciou v regióne však nie je novinkou. „Z globálneho hľadiska to, že vojna v Iraku prispela k extrémizmu a podporila džihádistov v Iraku, uznal pre pár mesiacmi aj Obama,“ hovorí Břetislav Tureček, odborník na Blízky východ z Metropolitnej univerzity Praha, a dodáva, že samotná destabilizácia Iraku a predtým Afganistanu spustila reťazec udalostí, ktorých výsledkom je aj Islamský štát. „Obávam sa, že ani to nie je posledné štádium.“ Podľa Jaroslava Naďa, experta na bezpečnosť a obranu z inštitútu CEPI, však extrémizmu nepomohla samotná vojna, ale jej priskoré ukončenie. „Zosadenie režimu by som priamo do súvislosti s Islamským štátom nedával. Čo s tým podľa mňa však súvisí, je predčasný odchod koalície z Iraku. Som presvedčený, že keby koalícia zotrvala, tak by situácia v regióne bola stabilnejšia,“ povedal Naď.

Nejasná budúcnosť

Ani samotné zosadenie diktátora nie je jednoznačná otázka. „Nedá sa povedať, či to bolo dobré alebo zlé, bolo to politické rozhodnutie. Pred dvoma rokmi by som povedal, že to bolo dobré, teraz máme Islamský štát, nestabilitu. Otázkou je, čo tam bude o ďalšie dva roky,“ konštatuje Tomáš Kaválek, odborník na Blízky východ z Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa Kaválka však nebola v poriadku zámienka hľadania zbraní hromadného ničenia, ktorou spojenci intervenciu ospravedlňovali. S tým, že táto otázka nie je „čierno-biela“ súhlasí aj politológ Tomáš Koziak. „Husajn bol diktátor a bol hrozbou pre ľudí aj pre región. Netreba zabúdať, že on podnikol inváziu do Kuvajtu, mal rozpínavé a agresívne sklony. Druhá vec je, že bolo ťažké odhadnúť, k čomu to povedie. A ťažko povedať, či sa ľudia teraz v krajine majú lepšie alebo horšie,“ uzatvára.

Jana Tutková

Komentář vyšel v Hospodárských novinách 27.10.2015.


Vyhledávání

Kalendář akcí

« Leden 2018 »
Po Út St Čt So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31        

Novinky e-mailem

Analytici AMO